tiradentes

            Napadli sme Vás, zničili Vaše mestá a dediny, zabili Vaše deti, otcov a matky. Tak zaplaťte!!!

            Kongres USA vyzval Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID) v Bagdade, ktorá odškodňuje pozostalých civilných obetí americkej agresie v Iraku, aby sa dohodla s irackou vládou na prevzatí správy a financovania tejto „pomoci“. Takto vyzerá vrcholný cynizmus jedného z najväčších agresorov v dejinách tejto planéty. Najhoršie na tom je, že bagdadská bábková vláda na to nakoniec pristúpi. Čo iné jej ostáva, keď americká podpora je to jediné čo ju drží pri moci.

            V roku 2003 vpadli do tejto krajiny americké vojská na základe tvrdenia Georgea Busha, že Irak je vlastníkom zbraní hromadného ničenia. No nič, na jednoduchého amerického negramotného burana táto propaganda platí a tak sa začalo „válčiť“. Jediným cieľom však bolo zneškodnenie Saddáma Hussaina (inak diktátora, ktorého sami podporovali počas iracko-iránskej vojny, aby držal ajatolláha Chomejního od ich tela), ktorý sa im vymkol spod kontroly a navyše pri tom sedel na obrovských zásobách ropy. Nemusím pripomínať, že zbrane hromadného ničenia sa tam nikdy nenašli. Svojím útokom však rozpútali hneď dve vojny: americko-irackú a občiansku. Do relatívneho  poriadku zaviedli chaos, násilie, terorizmus a strach.

            Momentálne sú tam už 7 rokov a je na čase (tak ako vo Vietname) utiecť od zodpovednosti, pretože aj napriek silnej propagande o „úspešnej“ vojne (áno pre zbrojný priemysel určite úspešná bola), začali aj tí najväčší optimisti priznávať, že je vlastne prehraná. Vznikol plán na stiahnutie amerických vojakov a prenesenie zodpovednosti na irackú armádu, tak prečo aj finančnú ťarchu reparácií nepreniesť na zbiedačeného obyvateľa Iraku. V dejinách ale bolo dobrým zvykom, že vojnové škody hradil porazený, pričom v tejto situácii aká v Iraku panuje v rámci bojovej úspešnosti, sú Spojené štáty určite tým porazeným.

            Christopher Crowley, šéf fondu finančného odškodnenia Marla, ako sa nazýva tento program v Iraku, má ale na vec reparácií iný a priam zvrátený názor. Tvrdí, že Irak ako tretí najväčší „zásobník“ ropy má dosť vlastných prostriedkov na povojnovú rekonštrukciu. Rekonštrukciu po vojne, ktorú tam Iračania nechceli. Na otázku prečo by mal Bagdad platiť za americké chyby odpovedal, že USA chcú, aby sa hovorilo o všetkých obetiach vojny. To ma privádza k myšlienke, že tento pán si to asi predstavuje úplne opačne.

            Záverom len fikcia (to síce ukáže iba čas). Názov je taktiež fiktívny. V zátvorkách môj komentár. Posledný bod má najväčšiu dôležitosť, ktorá vyrieši u amerického obyvateľstva nepopulárnosť celej agresie.

CROWLEYHO PLÁN POVOJNOVÉHO USPORIADANIA IRAKU:

–         stiahnutie amerických vojsk z krajiny (podotýkam okupačných vojsk agresora)

–         ponechanie 50 000 amerických inštruktorov, pre potreby výcviku irackej armády (zaručená kontrola nad americkými záujmami v krajine v prípade, že by sa aj nová vláda vzbúrila tak ako Saddám; priam až neuveriteľná paralela s Vietnamom 1973, kde do dvoch rokov podobných tzv. inštruktorov vytlačil Vietkong; a k smiechu – porazený učí víťaza)

–         s odchodom posledného vojaka – mimo inštruktorov – príde posledný dolár do fondu Marla od americkej vlády

–         Iracká vláda bude povinná do 10 rokov uhradiť vojnové reparácie Spojeným štátom americkým, ako svoju vďaku za to, že mohli byť napadnutí. Pod týmito reparáciami sa rozumejú náklady, ktoré boli americkou vládou použité na vedenie vojenských operácií v Iraku + náklady spojené s odškodnením pozostalých po amerických vojakoch padlých v tomto konflikte.