A už je to tu. V Maďarsku je po voľbách, je načase odložiť populistické reči na vedľajšiu koľaj a pripraviť občanov na realitu ich budúceho každodenného života – uťahovanie opaskov. To bolo sľubov, že to pôjde aj bez toho. Voľby dopadli pre nového „nadnárodného“ diktátora všetkých Maďarov dobre a tak sľuby môže odložiť stranou. Na štyri roky v podstate dostal neobmedzený mandát na svoje experimenty a iné kúzla a ekonomické zázraky.
Teraz keď postrašili papaláši z EÚ, veľký Viktor začal chápať svoju situáciu. Toho sa taktiež chytili opoziční socialisti (aj keď hlavne oni majú za ušami) a radikálny Jobbik, takže vznikol nátlak aj z domova. Tlačia na premiéra aby začal plniť predvolebné sľuby a vytiahol krajinu z ekonomického bahna, tak ako to sľuboval.
Ale vyriešiť zo dňa na deň problémy štátu, ktorý má od blahobytu hodne ďaleko je ťažké, dokonca možno až nemožné. Hlavne to nejde jeho populistickými metódami – tj. znižovaním daní, keď sa o Maďarsku hovorí ako o ďalšom Grécku. Finančné trhy sú zdesené Orbánovou nečinnosťou v oblasti ekonomických reforiem a boja sa investovať, resp. vôbec sa zapodievať forintom.
Ale Orbán strach nemá. Porovnania s Gréckom odmieta, vraj je Maďarsko ekonomicky silnejšie. Uťahovanie opaskov už ale ohlásil, takže niečo choré a prehnité tam asi je. Ako správny populista, ktorý sa nezaprie, hlavne odvrátil pozornosť Maďarov od toho uťahovania najlepším možným spôsobom – expanziou. Rečami o veľkomaďarskom národe (ktorý je inak v Európe cudzím elementom) nasadil obyčajným občanom ružové okuliare, takže tí ani nepostrehnú, že namiesto nízkych daní sú tieto zrazu vyššie. Hlavné je, že môžu mať všetci dvojaké občianstvo. A to je v prvom rade to dôležité pre krajinu na pokraji štátneho bankrotu a ekonomického kolapsu.
Celá debata | RSS tejto debaty