tiradentes

            To sa mi zas a znova otvorili vo vreckách nože, keď som mal ráno tu česť a prečítal si článok o štátnom smútku. Ale k slzám ma to veruže nedohnalo.

            Áno je pravda, že v Devínskej Novej Vsi došlo k tragédii. Vždy je to tragédia, keď zbytočne vyhasne ľudský život. Tento štátny smútok ešte jakž-takž chápem, predsa sa jednalo o občanov Slovenska. Ale vyhlasovať štátny smútok za cudzincov, ktorí sa o Slovenskú republiku pričinili maximálne tým, že tu boli a vyžrali kus rozpočtu na recepciách a iných zábavách, je priam neuveriteľné.

            Až do roku 2006 zákon nijak neupravoval pri akých príležitostiach sa vyhlasuje štátny smútok. A tak páni politici mali problém, keď na večnosť odišiel Ján Pavol II., šéf najväčšej organizovanej pedofilnej siete na svete. Nakoniec práve kvôli nepresnostiam zákona smútok nevyhlásili. Ak chcel niekto smútiť, mohol si poplakať v kostole. Prečo by ale mňa, radikálneho ateistu mali nútiť smútiť za človekom, ktorého som nemal rád? To už môžeme nariadene spomínať rovno na Hitlera, pretože pár ľuďom sa to pozdáva.

            Od 1. júla 2006 je ale v platnosti novela zákona o štátnych symboloch :

277/2006 Z.z.

§ 9a

Štátny smútok

(1) Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje štátny smútok,

ak ide o

a) úmrtie prezidenta Slovenskej republiky,

b) úmrtie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

c) úmrtie predsedu vlády Slovenskej republiky.

(2) Vláda Slovenskej republiky môže vyhlásiť štátny

smútok aj vtedy, ak ide o

a) citový otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby, ktorá

mala mimoriadny vplyv na verejný život,

b) vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky

zahynuli na území Slovenskej republiky alebo

mimo územia Slovenskej republiky a ich smrť otriasla

celou spoločnosťou.

            A ako vždy, je zákon zasa iba zdrapom papiera. Príkladom je vyhlásenie štátneho smútku na 18. apríl 2010. Vtedy vláda nariadila, aby sme si „poplakali“ za Lechom Kaczyńskim, bývalým poľským prezidentom, ktorý zahynul pri leteckej nehode. Pokiaľ viem, tak nebol jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov nášho štátu, takže tým pádom sa na neho nevzťahuje  bod 1 hore citovaného zákona. Taktiež bod 2 neprichádza v úvahu, pretože určite to nebola osobnosť, ktorá by mala mimoriadny vplyv na verejný život v SR, alebo by jeho smrť otriasla celou spoločnosťou a už tobôž nezahynul na území SR.

            Už sa teším ako vláda vyhlási ďalší štátny smútok za nejakého lumpa, napr. ak by nešťastne zahynul George Bush. Bojím sa ale, aby takéto nútené smútenie nedospelo do „Orwellových dvoch minút nenávisti“ z románu 1984.