Tak tomu sa hovorí v pravý čas a na pravom mieste. Nie byť, ale prezliecť sa. Takto pre mňa vyznel rozhovor s chargé d´affaires líbyjského veľvyslanectva Khalifom Ahmedom. Tento jeho postoj bol u mňa síce očakávaný už od pondelka, teda od ich slávneho vztýčenia „povstaleckej“ vlajky (teda vlastne starej kráľovskej). Ale poďme pekne po poriadku.
Zaujímavé je, že bol tento „pán diplomat“ pol roka ticho. Až dnes poskytol prvý rozhovor. Prečo? Čakal ako potkan v diere. A keďže bol akože „neutrálny“, teraz je načase vliezť do nového zadku.
Vadí mu ako zasiahol Kaddáfí vo februári. Ale nič proti tomu neurobil. Dokonca sa ani nevzdal funkcie, ktorú mu ten „krvilačný“ diktátor poskytol. Prečo? No nikomu sa predsa nechce z teplého diplomatického miestečka.
Legitimuje agresorský zásah NATO v jeho krajine, a vyťahuje na svetlo podivné dôkazy vrážd civilistov zo strany Kaddáfího. Nejaký telefonát, nejakého Líbyjca svojmu synovi, ktorý bol väznený a poslaný niekam do bombardovanej zóny, aby hral úlohu mŕtveho civilistu. Ale tento dôkaz má hodnotu, ako v jednom známom slovenskom filme: „A ty si tam bol, že to tak dobre vieš? Nie, ale stará mať raz vyprávali.“
Odmietol už dávnejšie vyvesiť tú slávnu „povstaleckú“ vlajku, vraj kvôli líbyjským študentom na Slovensku. Ale vraj všetci vedeli o jeho postoji. Postoji „revolucionára“.
Tento pán a jeho správanie mi pripomenulo vtip, ktorý raz rozprával Ivan Mládek: „Přijde po únoru 1948 babička na ONV za předsedou a pozdraví: Sieg Heil! A předseda ji povídá: Babičko, nespletla sis náhodou dobu?? A babička: Dobu možná, ale tebe určitě ne.“