Už neraz som na svojom blogu popisoval „odbornosť“ predstaviteľov novej vlády. Ale že sa do kabinetu dostanú
humoristi a komedianti, to som teda ani sám nečakal. To že sa podivujem je normálne, lebo nová vládna garnitúra je mi vrcholne odporná už len pre prítomnosť Mikuláša Dzurindu, ale tento pocit u mňa zvýšili zhulení odborníci strany SaS, ktorí nám prinášajú humor, smiech a vždy dobrú náladu.
Všeobecne sa očakávalo, že pán predseda S(H)ulík, rétor Cicerónových kvalít bude perliť všade a vždy. To dokázal už pri podpise koaličnej zmluvy, keď sa začal vyjadrovať o vláde bez komunistov a za chrbtom sa mu usmieval autor básne Víťazný február. Potom prišli jeho vyjadrenia na margo konania prezidenta Gašparoviča ohľadne jeho zbytočného referenda. Vadil mu termín, na ktorý prezident referendum vypísal, vykrikoval niečo o protiústavnosti jeho činu, a plkal nejaké bludy o spojení referenda s komunálnymi voľbami. Ostatne pekne to popisuje na svojom blogu (oplatí sa prečítať si jeho osobné vyplakanie o tom ako mu bolo ublížené), kde nazval Gašparoviča ignorantom, ktorý kašle na tých jeho vyzbieraných 350-tisíc podpisov. Zabudol však na dve veci. Za prvé, že ignorantom je hlavne on a jeho zlepeneckí koaliční kumpáni, ktorí odignorovali milión voličov Smeru a za druhé, že on je iba samozvaný odborník na ústavu (vlastne na všetko) a prezident Gašparovič je ústavný právnik a hlavne spoluautor ústavy SR. A to je iba začiatok jeho skečových vystúpení v médiách a parlamente. Máme sa na čo tešiť.
Aby v tom Sulík neostal sám, tak si prizval aj ďalších zhulených kamarátov, ktorí mu majú pomôcť ešte viac zhumorniť jeho „one man show“.
Prvým z nich je minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Kto čítal jeho rozhovor pre Plus jeden deň určite vie o čom hovorím. Jeho názor – nepáči sa ti 400 eur tak ťahaj preč – je doslova výsmechom, keď hneď na to vyriekne vetu, že on by s tým nevyžil ani na deň. Od čoho sa potom stal ministrom práce? Veď to je človek, ktorý chce upraviť Zákonník práce takým spôsobom, aby sa zo zamestnancov otvorene stali otroci a nevoľníci (teraz k tomu dochádza tajne, ale tento šašo to vyslovene legalizuje). Dať štátnu funkciu človeku, ktorý sa pred ministrovaním živil podvodmi a okrádaním štátu (v preklade do slovenčiny – úspešný podnikateľ) je zo strany SaS zase iba ďalší komediálny povolebný výstup. Mihál sa ale nedal zahanbiť svojim šéfom a pokračoval vo výstupe ďalej. Na otázku o jeho jazykových znalostiach odpovedal, že sú veškeré žiadne a využíva tlmočníkov (Ľubomír Galko no. 2 – taktiež člen a jeden z vychytených odborníkov SaS). Potom vinu za to hodil na socializmus (tak ako je politickým zvykom na Slovensku), ale pozabudol na to, že v čase prevratu, teda v roku 1989, mal iba 24 rokov, čo nie je práve vysoký vek na to, aby sa nejaký ten jazyk naučil. Ak chudák nemal v tej dobe také možnosti na Slovensku, tak prečo – a to je jeho rada nad zlato – neťahal do zahraničia a nenaučil sa.
Tretím do partie je minister hospodárstva a „prekvapivo“ taktiež člen SaS – Juraj Miškov. SPP po voľbách prešiel do útoku a rozhodol zdražiť plyn až o 10 percent. Miškov s tým samozrejme súhlasí a túto iniciatívu podporí. Ale aby to nevyzeralo, že je to niečo zlého, tak to v podstate nazval stabilizáciou cien. Zaujímavá stabilizácia potom, čo sa ceny plynu štyri roky nemenili. Je to stabilizácia pre SPP, aby mali stabilne vyššie príjmy a napakovali sa ešte viac ako sú. Ale pochybujem, že táto stabilizácia platí aj pre obyčajných ľudí, ktorí pracujú za už spomínaných 400 eur mesačne. A ak by to ľudia nepochopili, že to je vlastne pre ich dobro, tak pre istotu (a ako sa po voľbách stalo zlepeneckým zvykom) ešte hodil vinu za zdražovanie energií na Fica a jeho vládu.
My „thanks“ and congratulations to the voters of Richard Sulik‘s flying circus!!! Pre pána Mihála a Galka – Moja „vďaka“ a gratulácie voličom Lietajúceho cirkusu Richarda Sulíka!!!