Posledné dni a týždne zas a znova ukazujú, že niektoré politické strany by mali byť na Slovensku zakázané. Keď sa niekto prezentuje jasným rozvracaním slovenskej štátnosti, tak si zákaz činnosti zaslúži ako ten najmenší trest. Za vlastizradu sa niekde totiž trestá smrťou.
Reč ja o Strane maďarskej koalície (SMK), ktorá sa síce ako jasne protislovenský živel prejavuje na politickej scéne už od svojho vzniku, ale teraz to už hraničí s realitou. Do nástupu „führera“ Viktora Orbána k moci v Maďarsku to bolo len úbohé nacionalistické táranie veľkohubých iredentistov typu Miklós Duray v parlamente a médiách. Teraz sa ale priostrilo. Všetci chcú húfne žiadať o maďarské občianstvo, protestne opúšťajú parlament a vyhlasujú, že to vláda u nás preháňa, že nie je čoho sa báť. Dnes toto a zajtra dorazia s petíciou za autonómiu juhu Slovenska do Bruselu.
Nejaké tie ich „kecy“ a maďarské občianstvo to mi je v podstate ukradnuté. Zažiadaj si, dostaň ho, ale pakuj sa za Dunaj – to je môj názor na vec. Ale to by neurobili. To by sa stali pre Budapešť razom nepotrebný. Najprv by z nich verejne v maďarskom sneme urobili martýrov a hrdinov, dostali by od Solyóma najvyššie štátne vyznamenanie a za rok-dva by po nich pes neštekol.
Daná vyhrotená situácia vyvstala ale aj tým, že sa Maďarom (a to hlavne za vlád Mikuláša Dzurindu, ktorý sa s nimi paktoval a bratríčkoval) až moc ustupovalo. Majú vlastné školy, divadlá, dokonca univerzitu ap. Nikde inde na svete nenájdete menšinu s takými výsadami ako majú „feferóni“ u nás (mávali ju kosovskí Albánci a ako to tam nakoniec dopadlo je každému dobre známe).
Dúfam ale, že vyhrá zdravý rozum normálneho občana – obyvateľa južného Slovenska a typického voliča SMK, ktorý pochopí, že zo strany maďarských politikov a ich prisluhovačov na Slovensku je to iba snaha o odvrátenie od problémov, v ktorých sa južne od slovenských hraníc topia a takýmto spôsobom nasadzujú obyčajným Maďarom ružové okuliare. Dúfam, že sa naplnia niektoré predvolebné prieskumy, ktoré dávajú šancu na parlament bez „tatárov“ a iných im podobných etník. Dúfam, že tohtotýždňové provokácie zo strany Pála Csákyho a spol. sú iba labuťou piesňou na ceste do ich politického dôchodku a zabudnutia.